Nie je charita ako charita

Autor: Lenka Bašnáková | 23.1.2011 o 11:56 | (upravené 26.7.2016 o 23:48) Karma článku: 4,63 | Prečítané:  513x

Robila som pre rôznych ľudí. Najbohatšieho Slováka s rýchlym bugati alebo bohatú Britku Alžebetku druhú so štýlovým jaguárom, ktorá je všade prvá, hlavne v zobrazení na minciach či bankovkách. No robila som aj pre takých, kto

NIE JE CHARITA ako CHARITA. Nepáči sa mi charita typu ,,Pošli SMS v hodnote 1 eura a pomôžeš XY.´´ OMYL! Sama som robila na niekoľkých projektoch, či v dobročinných organizáciách a viem, že to tak nie je. Pošlete SMS s dobrým úmyslom v hodnote 1 eura a dotyčná osoba dostane 0,70 centov. Prečo? Lebo bohatí sa vždy budú priživovať na ľudskej úbohosti. Preto sú mnohí bohatí bohatými. Žijú na úkor iných. Ja SMS osobne takto NIKDY nepošlem. Viem, že by som tak prispela z časti ,,MOBILNÝM OKRÁDATOROM´´ na JEEP, či iné luxusné pominuteľné veci, ktoré im v chorobe, starobe, či citovej chudobe budú akurát tak na jednu vec: môžu sa na to pozerať a povedať si: ,,VANITAS VANITATUM´´ (a aj to iba pri veľmi hlbokom uvedomení sa).

Ich činnosť by som ani dobročinnosťou nenazvala, skôr by som to spresnila na ZLOČIN-NOSŤ, pretože si mnohí  takto hladkajú ego, snažia sa byť pred svetom dobrí, láskaví, štedrí, ale skutočnú dobročinnosť – charitu však vykonávajú máloktorí. Pretože CHARITA sa robí pokorne, SRDCOM, nie ukazovaním sa KTO, ČO UROBIL.

Niektorí ľudia odsudzujú dobročinnosť a príde mi ich ľúto. Teraz však viem, že nemali v živote to šťastie, aby stretli takých ľudí, ako som stretla ja (supiš rodičov, starých rodičov, krstných, kamarátov, blízkych). Všetci sú pre mňa veľkí už len tým, že niečo dajú. Určite sa neriadili slovami: ,,Kto dáva, ten dostáva´´.  Ale boli natoľko duševne bohatí a vyspelí, že vedeli, cítili, zmýšľali možno ako mnohí svetoví velikáni. Napr. ako Matka Tereza, ktorá videla v každom trpiacom človeku Ježiša Krista. Iní cítia zas veľkú radosť a naplnenie v tom, že šíria radosť. Vedia, že niekedy je potrebné pomôcť finančne. No ja som prišla na to, že okrem peňazí je treba dať dobrý pocit a trpiaci ľudia potrebujú viac lásku, ako peniaze. Láska sa dá dať mnohými spôsobmi, no hlavne ,,svojou´´ prítomnosťou, vychutnaním momentu a rozdávaním dobrého pocitu radosti. Zažila som veľa pekných vecí a chcela som sa s nimi podeliť s tými, ktorí to šťastie nemali. Preto som robila dobrovoľníčku v Charite Matky Terezy v Španielsku, Maroku, Nepále a Indii.

Rada by som Vám bližšie priblížila môj vnútorný ponor do psychiky ľudí, ktorí robia niečo pre iných. Nemusím spomínať veriacich, či svätých. Je mnoho ateistov, alebo ľudí iných vierovyznaní. Môžem len podotknúť, že kresťania založili najviac charít a dobročinných organizácií. Niektoré samozrejme majú zlé meno, alebo ich pozadie je prepierané v médiách. Ja sama som bola zhrozená a znechutená, čo píšu o Charite Matky Terezy - Misionároch lásky v Španielsku, či Indii. Ľudom napr. vadí, že nevedia, koľko peňazí taká charita obdrží a koľko na čo minie.

Pre mňa je podstatné, že som sama videla, ako misionárky lásky abo po mojom sestry, charity Matky Terezy, od 5.00 – 21.30 h rozdávajú úsmevy, lásku a nádej. Samozrejme, že sa medzitým 5x za deň modlia a 2x do týždňa majú dni venované modlitbe. Modlitba je pre nich spojenie s Bohom a čerpanie sily. Keby sa nemodlili, isto by to psychicky nezvládli. Modlitbou vytvárajú isté vibrácie, očisťujú si myseľ od všetkého utrpenia, ktoré vidia. Je pre nich zároveň aj pohladením, ktoré potrebujú, aby mohli slúžiť Bohu a tým pádom aj trpiacim ďalej.

Do pamäti sa mi vryli ich magické úsmevy, ktoré vyžarujú božskú silu, silu lásky, ktorá Vás objíma a dáva Vám do duše vnútorný kľud. Aspoň ja to tak vnímam. Mnohé sestry majú charizmu (pozor na tento termín, kt. sa v súčasnej dobe nesprávne používa na označenie nejakej ,,rýchlokvasenej celebrity, ktorá ľudí zaujme svojim výzorom, či trendy oblečením ´´).

Keby s nimi nežijem. Nezažijem. Neviem. Nepíšem tento blog. Patrím k ľuďom, ktorí všetko pochopia, až keď zažijú. JA INVESTUJEM do ZÁŽITKOV a DO POCITOV. Nie do kabeliek, manikúry, botoxu, či iných vecí, ktoré mi aj tak nepomôžu cítiť sa skvele.

Keby nerobím charitu, nestretnem bohatých ľudí. Bohatých nielen materiálne, ale najmä spirituálne. Nikdy isto nezabudnem na veľmi bohatého muža, ktorí mi povedal: ,,Peniaze boli
a budú. Ja som šťastný človek. Moje šťastie spočíva v tom, že robím iných šťastných.
Ak nie je moje okolie šťastné a ja ho nerobím šťastným, nie som šťastný ani ja´
´.

Ten muž tie slová nielen hovoril, ale aj cítil. (Veľmi neobvyklé na bohatého muža).

Neskôr sa rozpíšem viac. Ale teraz to zhrniem iba v krátkosti. Môžete darovať veľa: peniaze, hmotné veci, no ja viem, že dôležitá je aj láska, radosť a podeliť sa s ľuďmi o dobrý pocit.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?